Dôvody na istenie od CRAA.

Dôvody na istenie. 

Článok Českej asociácie pre práce vo výškach, z. s.  (CRAA). 
www.craa.cz

Celkom by ma zaujímalo, či sa niekto z čitateľov stretol s názorom „pokiaľ by som sa mal pred vjazdom na hlavnú rozhliadnuť, tak všade prídem veľmi neskoro“. Rovnako tak by ma zaujímalo, kto sa stretol s názorom „pokiaľ by som sa mal istiť, tak tú prácu neurobím ani za týždeň“. Domnievam sa, že zatiaľ čo v prvom prípade kladne neodpovie nikto, v druhom prípade by kladných odpovedí bolo oveľa viac.

Predstava, že „práve mne sa to stať nemôže“, alebo že „práve ja nespadnem“, je úplne scestná. Spadnúť môže každý. A ani desiatky rokov praxe tomu nezabránia. Padajú ako nováčikovia, tak skúsení mazáci a rutinéri. Najviac bývajú podceňované „malé výšky“, krátkodobé jednoduché práce a také tie posledné dorábky pred koncom smeny.

Prečo by teda mal pracovník používať
osobné ochranné prostriedky proti pádu?

1. pretože musí (právna povinnosť),
2. pretože ho ochránia,
3. pretože mu ušetria čas,
4. pretože na tom zarobí,
5. pretože mu pomôžu.

Dôvod č. 1 – právna povinnosť

„Každý zamestnanec je povinný dbať podľa svojich možností o svoju vlastnú bezpečnosť, o svoje zdravie aj o bezpečnosť a zdravie fyzických osôb, ktorých sa bezprostredne dotýka jeho konanie, prípadne opomenutie pri práci.“ [§ 106 ods. 4 zákona č. 262/2006 Zb .]

Tým pádom si nesmie počínať tak, aby sa ohrozil. Pokiaľ ho nie je možné ochrániť prostriedkami kolektívnej ochrany, sú mu poskytnuté osobné ochranné pracovné prostriedky a je povinný ich používať – „zamestnanec je povinný dodržiavať pri práci stanovené pracovné postupy, používať stanovené pracovné prostriedky, dopravné prostriedky, osobné ochranné pracovné prostriedky a ochranné zariadenia a svojvoľne ich nemeniť a nevyraďovať z prevádzky.“ [§ 106 ods. 4 písm. d) zákona č. 262/2006 Zb.]

A v prípade, že ide o pracovisko s nebezpečenstvom pádu z výšky (alebo do hĺbky) väčšej ako 1,5 m musí byť použitá ochrana proti pádu – „zamestnávateľ prijme technické a organizačné opatrenia na zabránenie pádu zamestnancov z výšky alebo do hĺbky, prepadnutia alebo skĺznutia alebo na ich bezpečné zachytenie a zabezpečí ich vykonávanie na všetkých ostatných pracoviskách a prístupových komunikáciách, pokiaľ leží vo výške nad 1,5 m nad okolitou úrovňou, prípadne ak pod nimi voľná hĺbka presahuje 1,5 m.“ [§ 3 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 362/2005 Zb.]

Argument, že to nemohol vedieť, neobstojí, lebo „znalosť základných povinností vyplývajúcich z právnych a ostatných predpisov a požiadaviek zamestnávateľa na zaistenie BOZP je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov zamestnanca.“ [§ 106 ods. 4 zákona č. 262/2006 Zb. ]

S ohľadom na vyššie uvedené nie je možné sa na pracovisku s nebezpečenstvom pádu z výšky alebo do hĺbky neistiť.

Dôvod č. 2 – ochrana

Účelom osobných ochranných prostriedkov proti pádu je, okrem iného, zabrániť pracovníkovi dostať sa do miest, kde je ohrozený pádom, alebo pádu zabrániť a v prípade, že dôjde k pádu pád bezpečne zachytiť. Použitie OOP proti pádu zásadným spôsobom znižuje riziko pádu.

Je teda potrebné sa na pracovisku s nebezpečenstvom pádu z výšky alebo do hĺbky istiť – nie nadarmo sa hovorí, že „lepšie blbo visieť než dobre spadnúť…“

Dôvod 3 – úspora času

Na prvý pohľad sa to môže zdať ako hlúposť, uvádzať istenie ako úsporu času, keď sa nájdu jedinci, ktorí majú pocit, že  ich istenie zdržiava. V konečnom dôsledku to ale tak je. Pády z výšky alebo do hĺbky nezriedka končia smrťou (čo potom časovo zamestná pozostalých). Avšak aj pády so šťastnejším koncom bývajú sprevádzané závažným poranením.

Najčastejšie sa jedná o masívne krvácanie, otras alebo závažnejšie poranenie mozgu, stratu vedomia, zastavenie dýchania, pneumotorax, pomliaždenie mäkkých tkanív, zlomeniny (najmä lebečnej kosti, končatín, panvy, hrudníka, stavcov), poranenie chrbtice a miechy, poranenia vnútorných orgánov, prienik cudzieho telesa (nabodnutie sa naň) a mnohé ďalšie. K uvedeným zraneniam nedochádza izolovane, naopak. Pády majú za následok mnohopočetné poranenia (polytraumy), teda kombináciu viacerých zranení.

Ich liečenie si vyžiada relatívne veľa času a odstraňovanie ich následkov do úplného zotavenia ešte viac (pred pár mesiacmi som riešil jeden pracovný úraz, keď došlo k pádu pracovníka z výšky menšej než troch metrov. Poranenie si vyžiadalo šesťdňovú hospitalizáciu a päťmesačné domáce liečenie.)

Pri porovnaní množstva neodvedenej práce v priebehu pracovnej neschopnosti spôsobenej pádom z výšky či do hĺbky (nehľadiac na nedorobené práce, pri ktorej úraz vznikol) s časom venovaným na istenie je výhodnejšie sa istiť.

Dôvod č. 4 – finančný zisk

Zámerom tohto článku nie je zaoberať sa problematikou nemocenskej a bolestného v prípade zavineného pracovného úrazu (zámerné nepoužitie OOP proti pádu, ktoré boli pracovníkovi poskytnuté, s ktorými bol oboznámený a nutnosti ich použitia bol poučený, je zavinením zo strany pracovníka), pretože vo všeobecnej rovine nemožno poskytnúť jednoznačnú odpoveď. Aj tak je ale každému jasné, že ak samostatne zárobkovo činná osoba nepracuje, nemá žiadny príjem a zamestnanec, ktorý nepracuje, nedostáva odmeny. Na pracovnej neschopnosti tak finančne tratí.

Pokiaľ si platí úrazové poistenie, zistí, že cieľom poisťovní je nevyplácať to, čo vyložene nemusia. Jeho poisťovňa vynaloží veľa úsilia, aby našla niečo, čo by bolo možné vyložiť ako porušenie poistných podmienok. A nepoužitie OOP proti pádu na pracovisku s nebezpečenstvom pádu z výšky alebo do hĺbky bude poisťovňa chápať ako porušenie poistných podmienok.

Z toho vyplýva, že aby pracovník finančne netratil, je pre neho výhodnejšie sa istiť.

Dôvod č. 5 – výpomoc

Okrem toho, že OOP proti pádu chránia pracovníka pred pádom či jeho následkami, môžu mu byť pri práci významným pomocníkom. Umožnia mu dostať sa do miest, kam by sa inak nedostal (napr. spustiť sa pod hranu strechy, do svetlíka a pod.). Umožnia mu získať oporu pre telo a teda zaujať pracovnú polohu v miestach, kam sa je schopný sám dostať alebo sa pohybovať, ale akonáhle sa pustí rukami, aby nimi vykonal pracovný úkon, začne padať (napr. šikmá strecha, priehradová konštrukcia alebo aj obyčajný rebrík ). Podopretie tela nemá význam iba v prevencii pádu, ale aj z hľadiska pohodlia. Dlhšie trvajúce sedenie v podrepe na jednej pokrčenej nohe, zavesenie v jednej ruke či vyrovnávanie rovnováhy trupu brušnými a chrbtovými svalmi je vysiľujúce a opora v podobe použitého osobného ochranného prostriedku proti pádu ponúka pri práci úľavu.

Je teda jasné, že OOP proti pádu umožnia zaujať pohodlnejšiu pracovnú polohu a preto je lepšie sa istiť.

To bola teória, teraz trochu praxe. Použitie nevhodných OOP proti pádu pri práci naozaj zdržiava. Nevhodnými OOP proti pádu sa rozumie:

- OOP určené na iný účel (napr. jednoduchý zachytávací postroj nie je vhodný na pracovné polohovanie),

- univerzálne OOP (tým, že je prostriedok použiteľný na desiatky činnosti ho väčšinou robí nevhodným na dlhotrvajúcu konkrétnu činnosť),

- najlacnejšie OOP na trhu, navyše zaobstarané v hobby-markete (vývoj OOP vyžaduje čas, rovnako ako zohľadnenie pripomienok hodnotiteľov pred uvedením finálnej podoby výrobku na trh. Čas sú peniaze. Čo robí lacný OOP lacným, úspora na materiáli, úspora na výrobe alebo úspora na vývoji a testovaní?),

- najdrahšie OOP na trhu (veľa pracovníkov podvedome nepoužíva poskytnuté drahé OOP, aby sa nepoškodili/neznečistili a aby im dlho vydržali. Táto zbytočná šetrnosť nie je v prípade ochrany proti pádu na mieste),

- samotný/samostatný/neúplný OOP (napr. polohovací pás s integrovanou spojovacou slučkou postráda význam, pokiaľ chýba karabína, ktorou by sa používateľ pripojil ku kotviacemu bodu).

Použitie OOP proti pádu sa spája s náležitou prípravou. „Vhodný osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu, prípadne pracovný polohovací systém, vrátane kotviacich miest, musí byť určený v technologickom postupe. Pokiaľ sa jedná o práce, ktoré spracovanie technologického postupu nevyžadujú, určí vhodný spôsob zabezpečenia proti pádu, respektíve pracovného polohovania, vrátane miest kotvenia, odborne spôsobilý zamestnanec poverený zamestnávateľom.“ [Bod II ods. 5 prílohy k nariadeniu vlády č. 362/2005 Zb .]

Teda samotnému vykonávaniu prác predchádza prehliadka pracoviska, výber kotevných bodov (miest kotvenia) a vhodných OOP proti pádu. A práve od tejto prehliadky, nevyhnutnej na spracovanie technologického či pracovného postupu, sa odvíja to, či istenie a použitý OOP proti pádu bude pracovníkovi prínosom alebo či mu bude na obtiaž. Nič nebráni tomu, aby napríklad namiesto opakovaného preväzovania sa z krokvy za krokvu, nad ktorou sa práve pracovník pohybuje, pripravil pred začatím práce prenosné poddajné vodorovné kotvenie (popruhové kotviace zariadenie s račňou ako napínacím mechanizmom) pozdĺž celej strechy. Je to len o príprave.

Na záver

Čo spadne, to hore nepoletí. Preto je lepšie nepadať. Na to slúžia osobné ochranné prostriedky proti pádu. Tie je potrebné používať na účel, na aký sú určené a používať ich v súlade so sprievodnou dokumentáciou. Rovnako je žiadúce chápať OOP ako pomôcku, ktorá slúži svojmu používateľovi, nie ako zlo, ktoré mu v práci prekáža a podľa toho plánovať ich použitie. Až potom budú OOP slúžiť tak, ako majú, a prácu používateľovi uľahčia.

Autor: Ondřej Belica
Originál: https://craa.cz/2020/10/24/pokud-bychom-se-meli-jistit-tak-tu-praci-neudelame-ani-za-tyden/