Zákonné povinnosti v oblasti prevencie rizík BOZP (aj pre výškarov)

Či ste zamestnávateľ alebo SZČO, musíte mať spracované riziká pre BOZP. Viac s dozviete v článku od CRAA.

Či ste zamestnávateľ alebo SZČO, musíte mať spracované riziká pre BOZP.

Článok Českej asociácie pre práce vo výškach, z. s.  (CRAA). 
www.craa.cz

Neoddeliteľnou súčasťou BOZP sú tzv. „spracované riziká“, ktoré boli spomenuté v článku „Nevyhnutná dokumentácia BOZP pre práce z lana“ zo série BOZP: Nebuď lama, pracuj z lana. Ide o dokument obsahujúci prehľad nebezpečenstva, nebezpečných činiteľov (pracovných podmienok, procesov pracovného prostredia) a z nich vyplývajúcich rizík, ktoré môžu pracovníka pri výkone práce ohroziť, a opatrení navrhnutých na ich minimalizáciu na prijateľnú úroveň.

Povinnosť mať „spracované riziká“ vychádza § 102 odst. 3 a 4 Zákona č. 262/2006 Zb.[1], a nepriamo potom aj z ďalších súvisiacich predpisov. Okrem splnenia zákonnej povinnosti sú „spracované riziká“ nevyhnutným podkladom na výber a použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov, a to tak podľa § 104 odst. 5 toho istého zákona, ako aj v súlade s § 4 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 390/2021 Zb.[2] a časti II, bodom 1 a 6 prílohy k Nariadeniu vlády č. 362/2005 Zb.[3] V neposlednom rade sú pomyselným „odrazovým mostíkom“ na stanovenie rozsahu a obsahu školení pracovníkom napr. podľa časti II bodu 9 a časti XI prílohy k Nariadeniu vlády č. 362/2005 Zb.

„Zamestnávateľ je povinný sústavne vyhľadávať nebezpečné činitele a procesy pracovného prostredia a pracovných podmienok, zisťovať ich príčiny a zdroj. Na základe tohoto zistenia vyhľadávať a hodnotiť riziká a prijímať opatrenia na ich odstránenie a vykonávať také opatrenia, aby v dôsledku priaznivejších pracovných podmienok a úrovne rozhodujúcich faktorov práce doteraz zaradené podľa osobitného právneho predpisu ako rizikové mohli byť zaradené do kategórie nižšej. Na to je povinný pravidelne kontrolovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä stav výrobných a pracovných prostriedkov a vybavenia pracovísk a úroveň rizikových faktorov pracovných podmienok, a dodržiavať metódy a spôsob zistenia a hodnotenia rizikových faktorov podľa osobitného právneho predpisu.“ [§ 102 odst. 3 Zákona č. 262/2006 Zb.]„Ak nie je možné riziká odstrániť, je zamestnávateľ povinný ich vyhodnotiť a prijať opatrenia na obmedzenie ich pôsobenia tak, aby ohrozenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov bolo minimalizované. Prijaté opatrenia sú neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou všetkých činností zamestnávateľa na všetkých stupňoch riadenia. O vyhľadávaní a vyhodnocovaní rizík a o prijatých opatreniach podľa prvej vety je zamestnávateľ povinný viesť dokumentáciu.“

Hoci použitie pojmu „zamestnávateľ“ evokuje, že túto povinnosť majú iba subjekty, ktoré niekoho zamestnávajú, nie je tomu tak. „Vypracované riziká“ musí mať aj SZČO so zamestnancami (ktorý je teda zamestnávateľom) aj SZČO, ktorý žiadnych zamestnancov nemá a mnohí ďalší. Táto povinnosť sa tiež vzťahuje aj na vlastníkov či konateľov s.r.o. tvoreného ním samotným a tiež na zadávateľov stavieb, ktorým túto povinnosť splní koordinátor BOZP na stavenisku vo fáze prípravy (ak bude určený). Ten je totiž pri príprave stavby povinný v dostatočnom časovom predstihu pred výberom zhotoviteľov odovzdať zadávateľovi stavby plán obsahujúci okrem iných náležitostí aj prehľad právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavbe a informácie o rizikách, ktoré sa môžu pri realizácii stavby vyskytnúť.

„Na právne vzťahy týkajúce sa zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri činnosti alebo poskytovaní služieb mimo pracovnoprávnych vzťahov, ak ide o zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou a sám tiež pracuje [písm. a)], fyzickou osobou, ktorá vykonáva samostatne zárobkovú činnosť podľa osobitného právneho predpisu [písm. b)], fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je zadávateľom stavby alebo jej zhotoviteľom, prípadne sa na zhotovení stavby podieľa [písm. d)] sa vzťahuje § 101 odst. 1, 2 a 5, § 102, 104 a 105 Zákonníka práce a § 2 až 11  prihliadnutím na podmienky vykonávanej činnosti alebo poskytovanie služieb a ich rozsah.“ [§ 12 Zákona č. 309/2006 Zb.[4]]

Zamestnávatelia majú povinnosť písomne informovať (a byť informovaní) o rizikách a prijatých opatreniach iného zamestnávateľa, pokiaľ ich zamestnanci súčasne vykonávajú prácu na jednom pracovisku, čo je bežný prípad napr. na staveniskách stavieb, či pri práci v areáli podniku. Nesmie pritom opomenúť súvisiacu povinnosť písomne určiť jedného zo zamestnávateľov, ktorý vykonávanie opatrení KOORDINUJE (tým ale zamestnávatelia nie sú zbavení povinnosti tieto opatrenia fyzicky vykonávať).

„Ak plnia na jednom pracovisku úlohy zamestnanci dvoch a viacerých zamestnávateľov, sú zamestnávatelia povinní sa vzájomne písomne informovať o rizikách a prijatých opatreniach na ochranu pred ich pôsobením, ktoré sa týkajú výkonu práce a pracoviska, a spolupracovať pri zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre všetkých zamestnancov na pracovisku. Na základe písomnej dohody zúčastnených zamestnávateľov touto dohodou poverený zamestnávateľ koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov a postupy na ich zabezpečenie.“ [§ 101 odst. 3 Zákona č. 262/2006 Zb.] Za nesplnenie povinnosti vzájomného informovania o rizikách (rovnako ako za „nespracovanie rizík“ a neplnenie ďalších povinností), môže byť uložená pokuta vo výške až 2.000.000,- Kč. „Právnická alebo podnikajúca fyzická osoba sa dopustí priestupku na úseku bezpečnosti práce tým, že nedodrží povinnosti pri zaisťovaní bezpečnosti práce ustanovenej v § 101 až 103 Zákonníka práce“ [§ 30 odst. 1 písm. f) Zákona č. 251/2005 Zb.] „Za priestupok podľa odstavca 1 písm. f), možno uložiť pokutu až do výšky 2 000 000 Kč.“[§ 30 odst. 2 písm. d) Zákona č. 251/2005 Zb.]

Hoci sa informačná povinnosť o rizikách podľa § 101 ods. 3 a 4 Zákonníka práce nevzťahuje na SZČO a ďalšie osoby podľa § 12 Zákona č. 309/2006 Zb. („…sa vzťahuje § 101 odst. 1, 2 a 5, § 102, 104 a 105 Zákoníka práce a § 2 až 11 s prihliadnutím na podmienky vykonávanej činnosti alebo poskytovanie služieb a ich rozsahu.“), sú povinní zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci všetkým fyzickým osobám, ktoré sa s ich vedomím zdržujú na ich pracoviskách. [§ 101 odst. 5 Zákona č. 262/2006 Zb.] A práve na to tiež slúžia „Vypracované riziká“, v ktorých riziko pre fyzické osoby, ktoré môžu byť ohrozené nimi vykonávanou prácou, identifikujú, vyhodnotia, navrhnú a následne skutočne vykonajú opatrenia, aby toto riziko bolo pre fyzické osoby, ktoré sa s ich vedomím zdržujú na ich pracoviskách, minimalizované. Typicky sa môže jednať o bezpečnosť osoby, ktorá si SZČO pre danú prácu najala. Okrem toho potom zamestnávatelia majú povinnosť zaistiť informovanie zamestnancov iného zamestnávateľa, ktorí pracujú na jeho pracovisku. „ Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa vykonávajúci práce na jeho pracoviskách dostali pred ich začatím vhodné a primerané informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o prijatých opatreniach, najmä na zdolávanie požiarov, poskytnutí prvej pomoci a evakuácie fyzických osôb v prípade mimoriadnych udalostí“ [§ 103 odst. 1 písm. g) Zákona č. 262/2006 Zb.].

Zároveň zamestnávateľ musí oboznámiť zamestnancov so „spracovanými rizikami“, pretože „zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom, najmä zamestnancom v pracovnom pomere na dobu určitú, zamestnancom agentúry práce dočasne prideleným na výkon práce k inému zamestnávateľovi, mladistvým zamestnancom, podľa potrieb vykonávanej práce dostatočné a primerané informácie a pokyny o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci podľa tohto zákona a podľa osobitných právnych predpisov, najmä formou oboznámenia s rizikami, výsledkami vyhodnotenia rizík a s opatreniami na ochranu pred pôsobením týchto rizík, ktoré sa týkajú ich práce a pracoviska“ [§ 103 odst. 1 písm. f) Zákona č. 262/2006 Zb.] a preškoliť zamestnancov tak, aby poznali opatrenia na ochranu pred predmetnými rizikami („zamestnávateľ je povinný zaistiť zamestnancom školenia o právnych a ostatných predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré dopĺňajú ich odborné predpoklady a požiadavky na výkon práce, ktoré sa týkajú nimi vykonávanej práce a vzťahujú sa k rizikám, s ktorými môže prísť zamestnanec do styku na pracovisku, na ktorom je práca vykonávaná, a sústavne vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie“ [§ 103 ods. 2 Zákona č. 262/2006 Zb.]).

„Spracované riziká“ potom zamestnávateľ, SZČO aj ďalší subjekt zohľadňuje pri výbere osobných ochranných pracovných prostriedkov (osobných ochranných prostriedkov).„Ak nie je možné riziko odstrániť alebo dostatočne obmedziť prostriedkami kolektívnej ochrany alebo opatreniami v oblasti organizácie práce, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky. Osobné ochranné pracovné prostriedky sú ochranné prostriedky, ktoré musia chrániť zamestnancov pred rizikami, nesmú ohrozovať ich zdravie, nesmú brániť pri výkone práce a musia spĺňať požiadavky stanovené priamo použiteľným predpisom Európskej únie“ [§ 104 odst. 1 Zákona č. 262/2006 Zb.]„Osobné ochranné pracovné prostriedky, umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky a ochranné nápoje patria zamestnancovi od zamestnávateľa bezplatne podľa vlastného zoznamu spracovaného na základe vyhodnotenia rizík a konkrétnych podmienok práce. Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov nesmie zamestnávateľ nahrádzať finančným plnením.“ [§ 104 odst. 5 Zákona č. 262/2006 Zb.]Pri výbere OOPP sa ďalej postupuje podľa Nariadenia vlády č. 390/2021 Zb., ktoré stanovuje, že pri určovaní rizík pre výber a použitie osobného ochranného pracovného prostriedku zamestnávateľ postupuje najmä podľa prílohy č. 1 k tomuto nariadeniu, pričom vychádza z vyhľadávania a vyhodnocovania rizík podľa § 102 Zákonníka práce. [§ 4 odst. 1 Nariadenie vlády č. 390/2021 Zb.]

Zamestnávateľ, SZČO alebo iný subjekt zaoberajúci sa vykonávaním prác vo výškach a nad voľnou hĺbkou by nemal zabudnúť pri „spracovaní rizík“ zohľadniť riziká:

• spojené s pohybom vo výškach a nad voľnou hĺbkou (všeobecné riziká spojené s použitím OOP proti pádu pri práci vykonávanej v závese na lane (lanovom prístupe), napr. nesprávne použitie OOP, neuviazanie uzla, poškodenie lana o hranu atď.),
• špecifické pre dané pracovisko (napr. trolej, chemicky agresívne prostredie, padajúci materiál, technológie výrobných procesov atď.),
• vyplývajúce z charakteru vykonávanej práce (zváranie, búracie práce, odstraňovanie azbestového obloženia atď.).
• spájajúce sa s použitým náradím (rotujúce, elektrické, pneumatické a ďalšie),
• spojené s prevádzkou na cestných komunikáciách (preprava medzi rôznymi pracoviskami, prevoz materiálu atď.),
• administratívnej činnosti (tvorba cenových ponúk, spracovanie dokumentácie, fakturácia, korešpondencia so zákazníkmi)
• a dalšie.

Autor: Ondřej Belica
Originál: https://craa.cz/2022/01/27/zakonne-povinnosti-v-oblasti-prevence-rizik-bozp-i-pro-vyskare/

[1] Zákon č. 262/2006 Zb., Zákoník práce

[2] Nariadenie vlády č. 390/2021 Zb., o bližších podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov, umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov

[3] Nariadenie vlády č. 362/2005 Zb., o bližších požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na pracoviskách s nebezpečenstvom pádu z výšky alebo do hĺbky

[4] Zákon č. 309/2006 Zb., ktorým sa upravujú ďalšie požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v pracovnoprávnych vzťahoch a o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri činnosti alebo poskytovaní služieb mimo pracovnoprávnych vzťahov (zákon o zaistení ďalších podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci)